Hudobná fotografia...alebo byť kamarát s osvetľovačom...

Spojenie fotografie a hudby ma veľmi zaujalo, no nie je to nič ľahké, čo som zistil hneď ako som po prvý krát stál pod pódiom s foťákom v ruke. Ide o náročnú a najmä dynamickú oblsť fotografie, čiže nič pre milovníkov naaranžovaného zátišia.

Pred fotením...

Na koncert sa nikdy neviete pripraviť na 100%. Koncert je nepredvídateľný a človek nevie, čo sa tam udeje. Pred každým koncertom si zistím základné informácie o kapele, prípadne si pozriem pár videí z ich vystúpenia, aby som vedel do čoho idem. Skontrolovať základné veci ako batérie(pre koncert 2, pre festival 3-4/deň), karty, techniku, overiť akreditáciu a ide sa...

Ani nechoď, ak nezvládneš svetlo...

Jednoducho svetlo je absolútny základ. Je pravda, že záleží aj od vybavenia svetelnej techniky na konštrukcii pódia alebo na schopnostiach a nálade pána osvetľovača. Mimochodom najmä na festivaloch nie je na škodu menší "úplatok" v tekutom stave pre uja osvetľovača a agresívne, nepoužiteľné červené svetlo je preč. Tak či onak na prvom mieste ostávajú schopnosti a skúsenosti fotografa. Skrotit koncertové svetlá je náročné,no ak sa vám to podarí, vráti sa to v podobe zaujímavých záberov, ktoré ocenia aj ostatní.

Rock, Rap, Drum´n´Bass... a stále ten istý Canon...

Ja beriem hudobnú fotku ako celok. Nerozlišujem aký typ koncertu idem fotiť, viem, že každý vyzerá inak. Fotil som metal, rock, pop, punk, elektroniku, ale aj vážne nástroje ako husle, saxofóny, basu, či vibrafón a na každom koncerte sa dajú spraviť pekné fotky. V prípade interpréta, ktorý nepatrí medzi mojich vyhľadávaných dobre poslúžia štuple do uší. :)

Od skoku medzi divákov až po vyholenie hlavy...

Ako som spomínal na začiatku, nikdy neviete, čo sa stane. Neviete, kedy sa člen kapely rozhodne skočiť medzi divákov, kedy si spevák vyholí hlavu priamo na pódiu, kedy sa spevák rozhodne pre duet s fanúšikom, kedy sa rozhodne ukázať prostredník publiku a tých 1000 ľudí mu to s raosťou vráti späť alebo kedy sa pekná čiernovlasá fanúšička s veľkým nápisom na prsiach rozhodne ukázať...práve tie prsia. :) Musíte byť v strehu.

Vlastný štýl...

Aj v hudobnej fotografii platí, že fotograf by mal mať aspoň z časti svoj vlastný štýl. Fotografia musí mať emóciu, musí mať dynamiku a musí niečo hovoriť. Nikto nie je zvedavý na fotky, kde človek s gitarou v ruke pozerá do neznáma s polootvorenými ústami a vyzerá ako pred smrťou. Na takéto fotky sa rýchlo zabudne. Ja sa o to takisto snažím. Rád sa hrám s priestorom, s pozadím a so svetlom. Snažím sa vytvoriť akýsi hudobný minimal. Pozadím dotváram fotografiu a vkladám jej potrebnú emóciu. Využívam všetko, čo mi koncert ponúka.

Na záver...

V hudobnej fotografii som sa našiel, aj keď to určite nie je posledná oblasť fotografie, ktorej sa chcem venovať. Je na každom individuálne, aby posúdil moju prácu. Ja som vďačný za každú akúkoľvek reakciu. Pripájam zopár fotografií.

Ďakujem.